Zatepľovací systém Baumit
Zatepľovacie systémy Baumit sú moderné odskúšané systémy vychádzajúce z najnovších poznatkov tepelnej techniky a stavebnej fyziky.
V súčasnosti Baumit ponúka tri ucelené, certifikované zatepľovacie systémy:
Zatepľovací systém Baumit Open® - unikátny paropriepustný zatepľovací systém s tepelným izolantom z polystyrénových fasádnych izolačných dosiek open® (resp. open®Reflect)
Zatepľovací systém Baumit Star – Baumit riešenie so zárukou vysokej kvality s izolačnými doskami EPS-F, EPS-F PLUS, XPS-P alebo minerálnymi izolačnými doskami
Zatepľovací systém Baumit Pro - ekonomicky výhodné Baumit riešenie s izolačnými doskami EPS-F alebo minerálnymi izolačnými doskami
Kontaktné zatepľovacie systémy Baumit získali ako jedny z prvých na Slovensku Európske technické osvedčenie. Uvedené systémy spĺňajú smernice Rady 89/106/EHS, čím otvárajú veľké možnosti použitia nielen na Slovensku, ale aj v širokom priestore stavebného trhu krajín Európskej únie.
Povrchové úpravy, fasáda
Vlastnosti jednotlivých druhov fasádnych povrchových úprav sú determinované v prvom rade ich zložením. Skladajú sa rôznych zložiek, ktoré plnia v materiáli rôzne funkcie. Spojivá majú rozhodujúci vplyv na celkové vlastnosti exteriérovej omietky alebo náteru a určujú vhodnosť použitia povrchovej úpravy na konkrétny podklad za konrétnych okrajových podmienok (druh podkladu z hľadiska materiálového zloženia, jeho vlhkosť a pod.), zabezpečujú pevné a trvalé spojenie ostatných zložiek materiálu a ovplyvňujú prídržnosť povrchovej úpravy k podkladu.
Ostatné zložky - pigmenty, plnivá, rôzne aditíva a rozpúšťadlá - rozhodne nie sú nepodstatné, ale na výsledné vlastnosti nemajú až taký vplyv ako spojivo a dokonca nie vždy musia byť v materiáli všetky prítomné. Niektoré lazúrovacie nátery napr. neobsahujú ani plnivá ani pigmenty – môžu byť transparentné a ich slabý farebný nádych je daný práve použitým spojivom. Klasickým príkladom náterovej hmoty bez plnív a pigmentov je aj obyčajný biely vápenný náter
Výber povrchovej úpravy
Prvým kritériom pri výbere vhodnej povrchovej úpravy je zvyčajne Vaša predstava o budúcej fasáde (členenie, štruktúra a farebnosť povrchovej úpravy).
V zásade máme na výber medzi
- hladkou fasádou s povrchovou úpravou, fasádnym náterom
- fasádou so štruktúrou - hladená, škrabaná, ryhovaná
Druhým kritériom je výber povrchovej úpravy, ktorá svojimi vlastnosťami a zložením bude vhodne spolupôsobiť s podkladom a zároveň bude schopná odolávať všetkým jestvujúcim vonkajším vplyvom (slnko, dážď, výfukové plyny, prach, kyslé dažde, machy, riasy atď.). Tieto vlastnosti povrchovej úpravy ovplyvňuje najmä použité spojivo. Podľa spojiva rozdeľujeme povrchové úpravy na
akrylátové - vodoodpudivé materiály na báze akrylátovej disperzie, určené na konečnú povrchovú úpravu novostavieb.+ veľmi dobrá prídržnosť
silikátové - minerálne výrobky na báze vodného skla, vysoko paropriepustné, určené na konečnú povrchovú úpravu tak novostavieb ako aj starých a historických budov+ vhodné pre vonkajšie aj vnútorné použitie + vysoko paropriepustné, vhodné aj ako povrchová úprava sanačných systémov, kontaktných zatepľovacích systémov
silikónové - vodoodpudivé, paropriepustné materiály na báze silikónových živíc, určené na konečnú povrchovú úpravu tak novostavieb ako aj historických a starých objektov. + nízka náchylnosť na zašpinenie + vysoká krycia schopnosť a dobrá prídržnosť
minerálne - omietky s hydraulickým spojivom určené na konečnú povrchovú úpravu minerálnych jadrových omietok v exteriéri i v interiéri + minerálne, vysoko paropriepustné materiály, + vhodná aj ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov
Výber značky a dodávateľa
O spoľahlivom fungovaní povrchovej úpravy okrem výberu vhodného materiálu rozhoduje aj jeho výrobca. Podobne ako pri iných investíciach s očakávanou dlhodobou životnosťou je preto rozumné prikloniť sa k materiálom od renomovaných a časom už overených výrobcov ponúkajúcich okrem kvalitných materiálov aj komplexný servis a poradenstvo.
Samozrejmosťou v rámci servisu by mali pritom byť:
- osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, poskytnutie vzorkovníkov farebných odtieňov omietok a farieb
- poskytnutie katalógu refernčných stavieb
- počítačom spracovaná vizualizácia objektu s vybranými farebnými odtieňmi
- predvedenie vybraných farebných odtieňov priamo na fasáde, resp. na skúšobných doskách
- možnosť namiešania odtieňov aj mimo rámec vlastného vzorkovníka
- pružnosť a operatívnosť v dodávkach objednaných materiálov
Veľký vplyv na kvalitu výsledného diela má samozrejme aj výber realizačnej firmy.
Omietky
Omietku tvorí viac vrstiev maltoviny, ktorá sa nanáša na lícny povrch múrov, stropov a iných stavebných plôch. Omietka pozostáva zo spojiva, plniva, prísad a vody. Spojivo môže byť minerálne (vápno, sadra alebo cement) alebo organické (živice a disperzie na báze plastov). Plnivá sú materiály, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú malty a omietky. Sú to piesky, kamenné drviny, jemné kamenné múčky, perlitové hmoty s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Podľa druhu spojiva a plniva rozoznávame omietky akrylatové a silikátové.
Omietky hodnotíme z hľadiska viacerých vlastností:
- dostatočná pevnosť
- vodoodpudivosť
- difúzna schopnosť
- tepelná a zvuková izolácia
- estetická funkcia
Základné delenie omietok:
- vnútorné, interiérové
- vonkajšie. exteriérové
Iné delenia, podľa:
- spôsobu spracovania: suché, mokré
- materiálu: vápenné, cementové, sádrové, zušľachtené
- prísad, ktoré zlepšujú niektoré vlastnosti omietky: vodotesnosť, rezistencia voči soli, tuhnutie, mrazuvzdornosť, spracovateľnosť, priľnavosť k povrchu, disperzia, poréznosť, farebné omietky,
- spôsobu omietania: ručné, strojové; spôsobu nanášania: náterové, striekané, nahadzované
- podkladu: na drevo, murivo, betón...
Omietky skvalitňujú povrch konštrukčných prvkov a vytvárajú bázu na aplikáciu konečnej povrchovej úpravy.
Tepelnoizolačné omietky v kombinácii s murivom, ktoré má postačujúci tepelný odpor umožnia vyhnúť sa dodatočnému zatepleniu fasády. Pri použití muriva s vyšším tepelným odporom a perlitovej tepelnoizolačnej omietky môžme dosiahnuť úsporu až 2,14 W na každý m2 obvodovej steny, čo po prepočítaní na ročnú spotrebu energie znamená 4,5 kWh/rok úspory na 1 m2 steny pri neprerušovanom vykurovaní počas vykurovacieho obdobia.
Optimálny omietkový systém
Základným predpokladom funkčnosti omietok je voľba vhodného omietkového systému optimálne zosúladeného s podkladom. Kvalitný omietkový systém nie je možné zodpovedne navrhnúť bez dôkladnej znalosti všetkých určujúcich podmienok a požiadaviek investora:
- materiál podkladu a kvalitu jeho zhotovenia (rovinnost, vypracovanie ložných škár, vlhkosť podkladu),
- predpokladané využitie priestorov (bežné obytné priestory, priestory so zvýšenou vlhkostou...),
- požadovanú povrchovú úpravu,
- technologické požiadavky realizátora a technické možnosti na stavenisku,
Omietka sa skladá z troch vrstiev:
postrek – riedka malta, ktorá tvorí podkladovú vrstvu pre jadro. Je potrebné, aby vnikla do nerovností a škár omietaného povrchu, nanáša sa vo vrstve do 5 mm. Výstuž - v prípade veľkých nerovností podkladu, pri prechode medzi rôznymi materiálmi podkladu sa podklad vystužuje pletivom, alebo sieťkou, ktorú je potrebné prekryť postrekom. Kovové, alebo drevené povrchy pred vystužením cementovým mliekom. Stará omietka – ak omietame na starú omietku, túto je potrebné zbaviť vrchných maliarskych náterov a zdrsniť,
jadro – nanášame v jednej, alebo viac vrstvách na povrch ošetrený postrekom. Jedna vrstva by mala byť max. 20 mm hrubá, diery a prípadné nerovností povrchu je možné vyplniť jadrovou omietkou len do hĺbky 50 mm (inak hrozí vznik trhlín pri nerovnomernom vysychaní, väčšie diery vyplníme kúskami stavebného materiálu). Pri aplikovaní ďalšej vrstvy jadra musí byť predchádzajúca vrstva stuhnutá a zdrsnená, posledná vrstva jadra musí byť rovná a hladká.
štuková vrstva – nanáša sa v hrúbke 3-4 mm ako posledná vrstva na dostatočne stuhnuté jadro, povrchovo sa vyhladí.
Vonkajšia omietka
Úlohou vonkajšej omietky je predovšetkým ochrana obalovej konštrukcie budov, jej nosných a nenosných prvkov pred pôsobením škodlivých vplyvov vonkajšieho prostredia (dážď, vietor, slnečné žiarenie), ako aj tepelná a zvuková ochrana vnútorných priestorov. Vonkajšie omietkové systémy by navyše mali byt vodoodpudivé, vyhovovať by mali aj estetickým kritériam a architektonickým požiadavkám. Nezanedbateľná je i funkcia vonkajšej omietky ako podkladu pre konečnú povrchovú úpravu fasády - kvalita a vzhľad fasády priamo závisí od kvality a vhodnosti výberu vonkajšej omietky. Kvalitu vonkajšej omietky často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby, najmä nezosúladenie vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu. Nekvalifikované, neodborné vyhotovenie omietok je nezriedka príčinou neskorších nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.
Vnútorné omietky
Vnútorné omietky musia zabezpečiť požiadavky na ochranu proti mechanickému poškodeniu, vlhkosti, plesniam, hnilobe (najmä kúpelne, kuchyňa...), musia zabezpečiť požadovanú farebnosť, estetickú štruktúru, a akustickú pohodu v interiéri. V niektorých prípadoch musia byť umývateľné a mať dobré tepelno-izolačné parametre.
Podľa použitých spojív rozoznávame:
vápenné omietky – používajú sa ako jednovrstvové hrubé, alebo dvojvrstvové hladké omietky (s prídavkom jemného piesku),
štukové omietky – na báze vápna sa aplikuje ako dvojvrstvová omietka, ja najbežnejšie používanou alternatívou v interiéri,
sádrové omietky – veľmi jemné omietky s mimoriadne hladkým povrchom. Používa sa aj ako prísada do štukovej omietky, alebo ako horná (sádrová) vrstva aplikovaná na jadrovú vápenno-cementovú omietku,
cementové omietky – alebo omietky s prímesou cementu sa používajú v interiéroch so zvýšenou vlhkosťou
stierková omietka, stierková plastová omietka – sa používa ako konečná povrchová úprava omietkových povrchov, nanáša sa v jednej, alebo dvoch vrstvách hrúbky niekoľko milimetrov a dokonale sa vyhladí. Plastové omietky sú pružné a pri schnutí nemajú takmer žiadne objemové zmeny.
Nátery stien
Pred úpravou povrchov stien (nových, alebo obnovovaní starých) je mimoriadne dôležité vybrať vhodnú náterovú hmotu podľa druhu a kvality podkladu, prípadne podklad upraviť. Dosiahneme tak dokonalé priľnutie náteru, trvácnosť, estetický efekt a optimalizujeme spotrebu farby. Úprava podkladu zahŕňa očistenie podkladu od mastnôt, starých náterov ap., vyrovananie podkladu vyrovnávacou hmotou, impregnáciu, resp. penetrácia.
Vyrovnávacie hmoty a impregnácie
Vnútorné tmely vyrovnávajú povrchy stien a stropov, vytvárajú pružný povrch, ktorý možno brúsiť,
akrylové impregnácie sú určené ako základný náter pod akrylové fasádne farby, alebo interiérové farby. Aplikujú sa na veľmi nasiakavé vápenné, vápenno-cementové a iné minerálne povrchy (sadrokartón, vonkajšie omietky ap),
impregnácie na organickom základe – paropriepustné základný náter pre interiér a exteriér na zlepšenie prídržnosti a vyrovnanie nasiakavosti podkladu pre silikátové, silikónové farby.
Tónovanie farieb
Niektorí výrobcovia ponúkajú miešanie tisícok farebných odtieňov a typu povrchu podľa priania zákazníka. Tónovať na rovnaký odtieň pritom možno aj náterové hmoty rôzneho druhu: exteriérové, interiérové farby, emailové farby, lazúry, penetračné nátery ap.
Vnútorné farby
Farby by mali disponovať vysokou belosťou, dobrou krycou schopnosťou, nízkou spotrebou a predovšetkým by mali byť paropriepustné, čo je dôležité pre vytváranie príjemnej a pre človeka vhodnej mikroklímy v obytnom a pracovnom prostredí. Navyše, ak je vzduch v priestore príliš suchý, vracajú absorbovanú vlhkosť stenovou alebo stropnou konštrukciou späť do priestoru.
Bežné disperzné farby sa vyrábajú s rôznou krycou schopnosťou a možnosťou farebného tónovania. Do disperzných farieb sa ďalej pridávajú spoľahlivo pôsobiace vodou riediteľné prísady s algicidnými, baktericidnými a fungicidnými účinkami, ktoré u nových náterov zabraňujú rastu húb, machov, rias a baktérií.
Pre mimoriadne náročné interiéry (potravinársky priemysel, reštaurácie, kuchyne...) sa používajú farby na báze dearomatizovaných, pre ľudí a okolie neškodných rozpúšťadiel - rýchlo schnú, majú výbornú kryciu schopnosť a sú umývateľné,
Latexové farby – používajú sa pri veľmi zaťažených povrchoch – verejné priestranstvá, čakárne ap.
Farby na problematické steny - niektorí výrobcovia ponúkajú špeciálne antinikotínové farby, farba na vlhké steny, antimikróbne farby ap.
Vonkajšie, fasádne farby
Medzi základné kritériá výberu fasádnych farieb patrí:
- odolnosť voči poveternostný vplyvom, agresívnym priemyselným plynom,
- vysoká schopnosť prestupu vodných pár,
- pružnosť (zabraňuje vzniku trhlín),
- stálofarebnosť, krycia schopnosť,
- hygienickosť a ekologickosť
Farby kopírujú štruktúru podkladu, preto treba dbať na dôkladné vyhladenie povrchu podkladu. Farby sa aplikujú na vyhovujúci technický stav podkladu (čistota, súdržnosť, nasiakavosť, výkvety solí...) a vyhovujúce chemické zloženie.
Farby sa vyrábajú na rovnakej báze, ako omietka (minerálne, disperzné, silikátové, silikónové),Je potrebné takisto poznať zloženie podkladu,
Akrylové fasádne farby - ekologicky priaznivý náter na staré i nové fasádne. Odolávajú agresívnej atmosfére a výborne prepúšťajú pary, preto sú vhodné aj na povrchovú úpravu zatepľovacích systémov,
Silikátové fasádne farby - vyrobené na báze draselného skla, akrylového pojiva, plnidiel a pigmentov. Vyznačuje sa vysokou priepustnosťou pary, vodoodpudivosťou. Sú vhodné na historické budovy, pamiatkovo chránené objekty ap. (Povrchy natreté disperznými farbami sa nesmú natierať silikátovými farbami.)
Silikónové fasádne farby – vyznačuj[ sa výnimočnou priepustnosťou pary a vodoodpudivosťou. Vhodné do oblastí s veľmi znečisteným ovzduším. Povrchy natreté disperznými farbami sa nesmú natierať silikónovými farbami.
Penetrácia - farby aplikujeme na vyzreté omietky, betón, alebo staré nátery. Pri aplikácii farby na omietku je potrebné, aby táto bola vyrobená na rovnakej báze, ako omietka. Penetračný náter je vzhľadom na zaťažené prostredie vhodné použiť vzásade pri akejkoľvek aplikácii fasádnej farby, ale dôrazne sa odporúča ho použiť na novú omietku (kedy vyrovná jej nasiakavosť), a na starú omietku, ak sa táto zotiera, resp. vypadávajú zrnká piesku (môžme to zistiť, ak po omietke prejdeme prstom). Penetračné nátery sa vyrábajú na rovnakej báze, ako farby. Ak nepoužívame špeciálny penetračný náter, prvý náter fasádnej farby podľa technických údajov rozriedime väčším množstvom vody a použijeme ho ako podklad druhému náteru. Niektoré firmy ponúkajú penetračné nátery v rovnakom farebnom odtieni, ako farby - výhodou je, že pri mechanickom poškodení farby ostáva podklad v rovnakom odtieni.
Nátery betónu
Schopnosť betónu odolávať vonkajším vplyvom prostredia (prenikanie vody, agresívne kvapaliny, plyny...) je závislá najmä od nepriepustnosti povrchovej vrstvy.
Metódy povrchovej úpravy betónu
Hydrofobizácia – zabránenie prieniku kvapalín (vody) do kapilárneho systému betónu (je aplikovaná do hĺbky cca 2-4 mm). Hydrofóbna vrstva prepúšťa plyny – vzduch, vodnú paru, CO2, zvyšuje odolnosť voči prenikajúcim kvapalinám, UV žiareniu a ozónu. Obmedzuje zachytávanie nečistôt a zvyšuje odolnosť voči mrazu. Používajú sa látky na báze silikónu.
Impregnácia - chráni betón proti vplyvu ovzdušia, UV žiarenia, mechanického poškodenia. Impregnácia prenikne do hĺbky 30-50 mm a zaplní póry v povrchu. Na impregnáciu sa najčastejšie používajú nízkoviskózne epoxidové živice či akrylátové disperzie.
Utesnenie pórov kryštalizáciou - vodný roztok zmesi aktívnych chemických látok a cementu spôsobí reakciu so zložkami betónového podkladu. Vznikajúce kryštály, nerozpustné vo vode, postupne zapĺňajú póry aj vo väčších blokoch betónu. Vďaka tejto povrchovej úprave je betón vodotesný a mrazuvzdorný.
Nátery na betónové konštrukcie tvoria na povrchu betónu rôzne hrubé vrstvy:
- tesniace nátery: hrúbka cca 0,05 mm
- lazúrovacie nátery: hrúbka cca 0,3 mm
- tenké nátery: hrúbka 0,3 až 2,0 mm
- hrubé nátery: hrúbka 1 až 5 mm
Ochrané nátery na betón na báze akrylátových a polyuretánových živíc sú schopné preklenúť trhlinky v betóne bez porušenia ochranného filmu. Taká povrchová úprava obmedzuje prístup agresívnych látok do betónu a hlavne k výstuži v betóne. Pri posudzovaní účelnosti náteru treba zohľadniť parameter ochrannej účinnosti náteru pomocou koeficientu odporu pre vodnú paru a CO2. Dôležitá je i funkčná životnosť náteru.
Výberu vhodnej povrchovej úpravy betónu predchádza technická diagnostika a prieskum objektu, druhu a stupňa agresívnych účinkov a stanovenie účelu použitia objektu. Ani najlepší výrobok nebude účinný, ak sa presne nedodrží technologický postup realizácie, najmä príprava podkladu, presné dodržanie pomerov miešania zložiek či teplota prostredia a podkladu.
Farby na betón
Farby na betón sa vyrábajú ako dekoračné a ochranné prvky v jednom. Rozlišujú sa stupńom ochrany betónu, od farieb určených pre bežné interiéry (schodiská, betónové podlahy ap.) až po špeciálne farby určené pre povrchy mimoriadne chemicky a mechanicky namáhané, ako sú autoservisy, auto-umyvárky, kotolne ap.
Obklady
Obklady tvoria obal, ktorý je na konštrukciu pripevnený tuhými alebo plastickými mechanickými prostriedkami. Upravujú vonkajšie alebo vnútorné povrchy a podľa materiálu ich môžeme rozdeliť na keramické, sklené, z čadičových dlaždíc, kamenné, drevené. Okrem ochrannej, vzhľadovej, estetickej funkcie prispievajú viac či menej k zvýšeniu tepelného odporu obvodovej konštrukcie, eliminácii tepelných mostov, zvukovej izolácii.
Obklady chránia obvodovú konštrukciu pred nepriazdnivými atmosférickými vplyvmi, chemickému pôsobeniu smogu a agresívnymi soľami. Hlavne presadenie technickej a estetickej kvality veľkého formátu z glazovaného gresu a vývoj lepiacich zmesí dopomohol k rozvoju realizácií fasádnych obkladov.
Pri odvetraných obkladových systémoch sa predchádza vzniku kondenzátu a účinku vlhkosti najmä v styku s nosnou konštrukciou, hlavne pri drevených obkladoch.
Pri návrhu obkladového povrchu je potrebné zvážiť možnosť zatepľovania a využitia slnečnej energie zároveň. Tento tepelnoizolačný systém znižuje spotrebu a dosahuje energetický zisk bez vedľajších škodlivých účinkov na prírodné prostredie. Slnečné žiarenie preniká cez transparentný zatepľovací systém a je absorbované tmavou plochou steny, pričom sa 95 % premení na tepelnú energiu. Systém sa skladá z celoplošne nalepenej dosky pomocou čierneho absorpčného lepidla na masívny podklad (akumulačná stena s objemovou hmotnosťou väčšou ako 1200 kgm-3), tepelnoizolačnej platne, armovacej vrstvy s transparentným lepidlom a povrchovej vrstvy. Optimálne využitie transparentného systému je v aplikácii na 30 % celkového povrchu fasády.
Omietkove systemy
Omietka je ozdobou a ochranou budovy. Úlohou vonkajšej omietky je predovšetkým ochrana obalovej konštrukcie budovy, jej nosných a nenosných prvkov pred pôsobením škodlivých vplyvov vonkajšieho prostredia (dážď, vietor, slnečné žiarenie), ako aj tepelná a zvuková ochrana vnútorných priestorov. Nezanedbateľná je i estetická funkcia vonkajšej omietky ako podkladu pre konečnú povrchovú úpravu fasády, ktorej kvalita a vzhľad priamo závisia od kvality vonkajšej omietky. Funkcia vnútorných omietok nie je len dekoratívna, preto musia spĺňať aj náročné stavebnofyzikálne požiadavky, konkrétne:
- tepelná akumulácia
- regulácia vlhkostného režimu v interiéri,
- zvuková izolácia
- odolnosť proti požiarom
Funkčnosť stavebného diela závisí v značnej miere aj od kvality omietok. Kvalitu vonkajšej omietky však často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby, najmä nezosúladenie vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu. Rovnako nekvalifikované, neodborné vyhotovenie omietok je nezriedka príčinou neskorších nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku. Aplikácia omietkových systémov Baumit poskytuje množstvo výhod investorovi, realizátorovi a v konečnom dôsledku aj používateľovi objektu.
Výhody omietkových systémov Baumit
- vonkajšie omietky na všetky typy podkladov
- vnútorné omietky na všetky typy podkladov,
- vzájomne zosúladené systémy
- ekologické suché omietkové zmesi so zaručenou stálou kvalitou,
- ľubovoľné možnosti povrchovej úpravy
- jednoduchá manipulácia a spracovanie,
- kompletná logistika strojového omietania
- certifikované výrobky, zodpovedajúce európskym technickým normám.
Obklady
Na nahrubo stiahnuté jadrové, resp. jednovrstvové vápennocementové omietky Baumit možno lepiť keramický obklad vhodným stavebným lepidlom (napr. Baumit BauKleber), pričom je však nevyhnutné zvoliť typ obkladového materiálu so zreteľom na možnosť difúzie vodných pár cez konštrukciu. Upozornenie: Jadrové, resp. jednovrstvové vápennocementové omietky nehladiť!
Minerálne ušľachtilé omietky
Na vyzreté, nahrubo stiahnuté (nezahladené!) jadrové, resp. jednovrstvové omietky možno aplikovať minerálnu Baumit Ušľachtilú omietku s hladenou alebo škrabanou štruktúrou.
Tenkovrstvové ušľachtilé omietky
Na vyzreté, zahladené jednovrstvové, resp. štukové vonkajšie omietky možno aplikovať prefarbené tenkovrstvové ušľachtilé omietky – Baumit Nanopor omietku alebo Baumit Silikátovú omietku na báze draselného vodného skla, Baumit Silikónovú omietku so silikónovým spojivom, Baumit Granopor omietku na báze akrylátov alebo Baumit Artline omietku, resp. na oblasť sokla a zvýraznenie detailov Baumit Mozaikovú omietku. Omietky sa nanášajú v hrúbke zrna na podklad pripravený Baumit Univerzálnym základom. K dispozícii je široká paleta farieb, štruktúr a zrnitostí.
Fasádne farby
Povrchovú úpravu fasádnym náterom sa odporúča aplikovať výhradne na vyzretú štukovú omietku (Baumit Vonkajšia štuková omietka, resp. Baumit Vyrovnávacia stierka), z dôvodu zabezpečenia primeranej ochrany fasády pred poveternostnými vplyvmi, ako aj z estetických dôvodov. Baumit Silikónovú farbu, Baumit Nanopor farbu, Baumit Silikátovú farbu, Baumit Granopor farbu, resp. Baumit Artline farbu možno aplikovať podľa potreby s Baumit Univerzálnym základom. Povrch vyzretých vonkajších omietok Baumit možno upraviť rozličnými spôsobmi. Vytváranie štruktúry povrchu Po zavädnutí nanesenej vrstvy omietky možno povrch upraviť vytvorením požadovanej štruktúry. Hladená štruktúra: Povrch omietky sa po zavädnutí navlhčí a vyhladí polystyrénovým alebo filcovým hladidlom. Gletovaná štruktúra: Povrch omietky sa po zavädnutí zreže antikorovou špachtľou, mierne sa navlhčí a upraví sa špongiovým hladidlom. Po krátkom zaschnutí sa povrch vygletuje antikorovým hladidlom.
Stierky
Povrch vyzretých jednovrstvových vápennocementových omietok Baumit, resp. povrch Baumit Jemnej štukovej omietky možno dodatočne vyhladiť aplikovaním Baumit Vápenej stierky.
Obklady
Na nahrubo stiahnuté jadrové, resp. jednovrstvové vápennocementové omietky Baumit možno lepiť keramický obklad vhodným stavebným lepidlom. Upozornenie: Jadrové, resp. jednovrstvové vápennocementové omietky nehladiť!
Vnútorné nátery
Na vyzretý zahladený povrch vnútorných omietok, resp. stierok Baumit možno aplikovať interiérový náter Baumit Vnútornou farbou Extra bielej farby, resp. iný bežne dostupný interiérový náter. Vápennosadrové omietky Baumit, ako aj Baumit Jemná štuková omietka nie sú vhodné ako podklad na lepenie keramického obkladu!
Omietkové systémy
Pri aplikácii vonkajších omietkových systémov, ako aj povrchových úprav Baumit treba dodržať všetky ustanovenia Technických listov Baumit, ako aj všetky v praxi zvyčajné technické a remeselné zásady. V prípade nejasností kontaktujte naše Info-linky: 02/59 30 33 33 a 041/507 66 51 . Pri výbere typu materiálu tenkovrstvových ušľachtilých omietok, resp. fasádnych farieb treba zohľadniť materiál podkladu so zreteľom na predpokladanú difúziu vodných pár cez konštrukciu. Materiály Baumit Granopor, Baumit Artline, resp. Baumit Mozaiková omietka nie sú vhodné na pórobetón, resp. na podklad, kde Na pripravený podklad sa podľa potreby nanáša predpísaný materiál na prípravu podkladu.
Baumit Prednástrek sa nanáša celoplošne, so 100 % krytím podkladu, ručne (murárskou lyžicou), resp. omietacím strojom, pričom sa odporúča vymazať hadice vápenným mliekom a použiť staršiu, opotrebovanú závitovku. Nasiakavé podklady je potrebné vopred mierne navlhčiť.
Baumit BetonKontakt sa nanáša na podklad neriedený (hladký betón, betónové dielce a stropy), resp. riedený vodou až do pomeru 1 : 1 (drsné betónové steny) pomocou štetca, resp. valčeka. Pred nanášaním je nutné obsah vedra dôkladne premiešať, aby sa zabránilo usadeniu kremenného piesku na dne nádoby.
Baumit Regulátor nasiakavosti sa nanáša na podklad riedený vodou v závislosti od nasiakavosti podkladu v pomere 1 : 2 (pórobetón), resp. 1 : 3 (zmiešané murivo) štetcom alebo valčekom.
Zmiešané murivo
Aj pri dodržaní všetkých spracovateľských zásad predstavuje zmiešané murivo problematický podklad, pretože tu spolupôsobia materiály s rozdielnymi vlastnosťami, a tak sa nevytvorí homogénny podklad pre omietku, resp. omietka je vystavovaná rozličným miestne ohraničeným zaťaženiam. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vyrovnať rozdielnu nasiakavosť podkladu Baumit Regulátorom nasiakavosti, miesta stykov rozličných materiálov sa odporúča vystužiť v omietke Baumit Výstužou strojových omietok.
Strojové spracovanie
Miešanie a nanášanie Príslušná strojová omietka sa spracúva vhodným omietacím strojom (m-tec m3, PFT G-4 a pod.). Dávkovanie vody sa nastaví podľa požadovanej konzistencie materiálu. Na vopred pripravený podklad sa materiál strieka v tvare húsenice.
Úprava povrchu
Následne sa povrch nahrubo stiahne do roviny hliníkovou latou (h-profil). Povrch jednovrstvových omietok sa po dostatočnom zavädnutí upraví požadovaným spôsobom, nahrubo stiahnutá jadrová omietka sa nechá vyzrieť, aby bolo možné následne aplikovať vrstvu štukovej omietky.
Ručné spracovanie
Miešanie Vždy sa mieša celý obsah vreca s predpísaným množstvom vody (uvedené na obale) v samospádovej miešačke počas 3 – 5 min. Nanášanie jednovrstvovej, resp. jadrovej omietky Na vopred pripravený podklad sa nanáša pripravená čerstvá omietková malta antikorovým hladidlom alebo sa nahadzuje murárskou lyžicou. Následne sa povrch nahrubo stiahne do roviny latou (h-profil). Povrch jednovrstvových omietok (napr. Baumit MVR Uni) sa po dostatočnom zavädnutí upraví požadovaným spôsobom. Nahrubo stiahnutá jadrová omietka (napr. Baumit Jadrová omietka, resp. Baumit Jadrová omietka ľahká) sa nechá vyzrieť, aby bolo možné následne aplikovať vrstvu štukovej omietky. Nanášanie štukovej omietky Štuková omietka sa nanáša na nahrubo stiahnutý, podľa potreby mierne navlhčený, vždy však dostatočne vyzretý povrch jadrovej omietky antikorovým hladidlom v hrúbke 3 – 5 mm. Po zavädnutí sa povrch vyhladí. Omietky možno nanášať v hrúbke do 2 cm v jednej vrstve, pri hrúbke omietky nad 2 cm je potrebné nanášať omietku vo viacerých vrstvách. Čerstvo omietnuté plochy je nevyhnutné udržiavať dva dni vo vlhkom stave!
Omietkové systémy
Na kotvenie elektrických rozvodov, vypĺňanie inštalačných drážok a kotvenie omietacích profilov pred následným nanášaním vápenných, resp. vápennocementových omietok Baumit je potrebné použiť stavebné lepidlo Baumit KantenFix. Pred nanášaním vápennosadrových omietok Baumit je na tento účel nutné použiť materiál na báze sadry. Použitie sadry, resp. sadrovej lepiacej hmoty pod omietky na báze cementu je neprípustné! Vystužovanie vonkajších omietok obmedzuje riziko tvorby trhlín na neškodnú mieru. Môže sa realizovať vložením výstuže (Baumit Výstuž strojových omietok) do jadrovej omietky alebo zastierkovaním výstuže (Baumit Sklotextilná mriežka) na vyzretú jadrovú omietku. Styk rôznych materiálov podkladu, resp. oblasť so zmiešaným murivom sa odporúča vystužiť vložením Baumit Výstuže strojových omietok do jadrovej omietky, aby sa predišlo možnému vzniku trhlín z dôvodu rozličnej tepelnej rozťažnosti rôznych materiálov. Baumit Výstuž strojových omietok sa kladie do čerstvo nanesenej omietky v cca 2/3 jej predpokladanej hrúbky, vždy s presahom min. 25 cm za ohrozenú oblasť styku. Vzájomný presah jednotlivých kusov výstuže je min. 10 cm. Následne sa nanesie zostávajúca 1/3 hrúbky omietky, pričom celková minimálna hrúbka omietky s výstužou je 15 mm. Je potrebné dbať o maximálnu napnutosť a rovinnosť výstuže a dôsledne dodržiavať spôsob práce systémom „čerstvé do čerstvého“. Z tohto dôvodu možno naraz v jednom pracovnom cykle vystužiť a omietnuť max. 20 m2 omietok. Pri použití vápennocementových omietok na podklad z drevocementových dosiek a murovacích prvkov prináša vzhľadom na súčasný stav techniky najväčšiu možnú bezpečnosť pred vznikom trhlín zastierkovanie sklotextilnej výstuže do vhodnej stierkovej hmoty (napr. Baumit Vyrovnávacia stierka, Baumit Lepiaca stierka ap.) na vytvrdnutú jadrovú omietku. Je potrebné dbať na presahy výstuže a diagonálne vystuženie pri otvoroch! V tomto prípade sa ako výstuž použije Baumit Sklotextilná mriežka, ktorá sa zatláča do vopred nanesenej vrstvy Baumit Vyrovnávacej stierky na dostatočne vyzretej vrstve jadrovej omietky. Sklotextilná mriežka musí byť úplne pokrytá stierkovou hmotou, pričom treba dodržať predpísanú minimálnu hrúbku vrstvy stierky. Vzájomný presah jednotlivých pásov sklotextilnej mriežky je 10 cm.